Mārcus Iūnius Brūtus minul stanovište obvodnej prefektúry a pri budove gréckeho gymnázia odbočil do rezidenčnej štvrte. Široké úhľadne zarovnané obdĺžnikové dlaždice, po ktorých doteraz kráčal, tu vystriedali malé tmavé kocky vsadené do cementu. Po oboch stranách ulice týčili sa do výšky dvoch až troch poschodí obytné domy, takzvané insulae (gen. -ārum), s pracovňami, remeselnými dielňami a obchodíkmi na prízemí, s príbytkami v nadzemných podlažiach a s nízkou pyramídovou škridlovou strechou alebo plochou strechou s prístupom z vrchného poschodia, kde domáci za slnečného počasia posedávali a prechádzali sa.
Na ulici, kde senátor býval, sídlil pekár a k oblokom sa vznášala vôňa čerstvého pečiva. Brūtus prešiel pri prevrátených prázdnych sudoch a vreciach s múkou, ktoré ráno priviezol povoz z mlyna za mestom, a zmizol vo vchode jednej z insuleí. Vyšplhal sa popri zábradlí po strmých točitých schodoch a vkĺzol do svojho príbytku.
Na stôl zložil zakrútené papyrusové zvitky. Senátorskú tógu s insigniami svojho postavenia, ktorú nosieval na tunike, si zobliekol a zložil vedľa veľkých bielych uterákov, ktoré so sebou podvečer brával do mestských kúpeľov. Potom sa obrátil opäť k stolu a spisy rýchlo roztriedil.
V posledných mesiacoch kalendárneho roka mal Brūtus práce vyše hlavy a nosil si ju so sebou aj domov. [1] Domácu slúžku často posielal do mesta doručovať úradnú korešpondenciu a keď ráno vstával, bral ju so sebou na pretórium, takže jeho manželka musela väčšinu prác v domácnosti vziať do vlastných rúk.
Porcia stála pri okne a hľadela von na ulicu. [2] Nad oranžovú panorámu striech okolitých domov vyčnievali stožiare s červenou štvorcovou zástavou na priečnom tráme, oznamujúce prítomnosť prefekta v úrade. Z budovy gymnázia sa vyrojili deti a takmer zrazili pekárovho otroka, tlačiaceho ručný vozík, aj s jeho nákladom na zem. Porcia videla mešťanov a equestriánov - príslušníkov jazdeckého stavu s podobným zvislým pruhom, aký mal jej manžel, len o niečo užším - ponáhľajúcich sa za svojimi každodennými povinnosťami alebo pokojne sa prechádzajúcich s rukami založenými za chrbtom.
Brūtus k nej pristúpil zozadu a prihladil jej vlasy. Musela si ho všimnúť, keď prechádzal dolu po ulici. Hladil ju na krku, kým nezaklonila hlavu. Na dekolt jej priložil dlaň s široko roztiahnutými prstami tak, že palcom a prostredníkom sa dotýkal jej kľúčnych kostí a dlaň pritisol na plytkú priehlbinku, v ktorej sa zbiehajú. Porcia pokojne spustila hlavu opäť dopredu. Pouličný ruch naraz utíchol. Pocítila únavu, akoby z nej, ako z preťatej žily, s každým úderom srdca postupne vyprchala všetka životná energia a keby ju Brūtus druhou rukou nedržal okolo drieku, istotne by sa zviezla na zem. Predstavila si ľudí dolu na ulici, ako sa naraz zastavia, ako dvíhajú zraky k obloku, stoja bez slova - pozerajú sa na ňu. Ozvala sa v nej naliehavá potreba otvoriť oči a presvedčiť sa o tom.
Brūtus sa pohol a odstúpil od okna. Porcia sa pomaly obrátila tvárou do miestnosti. Rozospato otvorila oči. Senátor sedel za masívnym dubovým stolom s keramickými nádobkami s atramentom, husími brkami a nízkym štvorramenným svietnikom. Vedľa ležali tri kôpky papyrusových zvitkov. Húpajúc sa na stoličke kmital stylom medzi prstami :
“Do Caesarovho domu zberám sa
včas ráno zajtra. Pripojíš sa ku mne?“
PORCIA: „Nie, to nie.“-
BRŪTUS: - ,,Calpurnia uvidí
ťa po rokoch zas rada zaiste.
Napokon taktiež teba pozvala,“ Brūtus položil stylo a naklonil sa nad stôl.
PORCIA: (bokom) „Nie, nemôžem sa predsa zabávať
a zhovárať sa s ňou a s vedomím,
že v tóge skrývaš nôž, ním usiluješ
o život ukrátiť jej manžela.“
BRŪTUS: „Nechávam dýku doma. Čo to vravíš?,“ zháči sa,
,,O ničí život neusilujem.“
PORCIA: (pre seba) „Ba, veru. (k Brūtovi) Ale čože privádza
ťa tam, keď Caesar na manévroch je
preč z mesta, hneď tak nevráti sa isto?“
BRŪTUS: „To známe mi. Že čo ma privádza?
Vždy stretávali sme sa spoločne.“
PORCIA: „Ach, to je dávno preč. Veď od konca
vojny u nás už dlhé mesiace
sa nezjavil. /Appiānos/ Dnes záujmy má inde,“ Porcia obišla stôl, vsunula sa medzi neho a Brūta a oprela sa o stolnú dosku.
BRŪTUS: ,,Keď tiahol s vojskom do Hispánie,
by pokoril raz prevždy Pompeia,
tak konečne vo vojne triumfujúc,
že jedného mu syna v exil vyhnal,
a druhého dal sťať. Však jednako
nič nezmenilo sa od vtedy.“ - /Suetōnius, Plūtarchos, Appiānos/
PORCIA: - „Čo!
Nič nezmenilo sa? Tak čo to nosíš
pod tógou ukryté a po nociach
sa ulicami zakrádaš sťa zlodej?
Aj v senáte na Kalendy aj Nóny [3]
so sebou mal si, viem. Dávaj si pozor!“ [4]
Vonku sa ozval kovový šramot. Porcia pribehla k oknu a vyklonila sa na ulicu. Dolu pochodovali vojaci v dvojstupe. Každý držal kolmo v ruke dlhé pilum a široký obdĺžnikovitý štít. Prvý z nich niesol koruhev kohorty, ku ktorej útvar patril. Vpredu kráčal dekúrio : ,,Semel, duō, semel, duō, ... !“ dup-hrk, dup-hrk .. Posádky večernej smeny sa pomaly presúvali na východné hradby. [5]
BRŪTUS: (potichu) „Už povedal som, dýku neberiem.
A pôjde so mnou Casca. Pritom na fóre
Cassius bude zatiaľ rozprávať.“
PORCIA: (k nemu zas a podráždene) „Pche! Casca zhýralec, pôžitkár tučný,
a Cassius, ten had, zákerný intrigán!“
BRŪTUS: (vzplanie) „Mlč! To sú oni - praví Rimania,
tým v žilách urodzená prúdi krv,
čo neprávosti, moci tyranskej
sa vzoprie, vzkypí, vzbúri sa! Ja s nimi
už poznal som sa, kým ty na vlastných
si ešte nohách pevne nestála!“
PORCIA: (pokojne) „Mám strach, že zapletieš sa s nimi v niečom,
čo zhubné zle nás zvedie v nešťastie.
Tým stratil bys’ len, všetko odvrhol.
A dosiahol čo - iba márne nič!“ keď sa Brūtus opäť posadí, Porcia kľačí pri ňom a obidvoma rukami mu silno zviera zápästia. Akoby mu chcela zabrániť vytasiť meč a vykonať, na čo sa podujal.
,,Ach, nerob to! Môj otec s Caesarom
sporil sa takto kvôli čomusi,
vieš, stálo ho to život. [6] Nemusíš,
nie, nesmieš prieť sa Brūte, nechaj ho!
Sám celkom stranou drž sa len ..“ -
BRŪTUS: - „Nie, nikdy!“ vytrhne sa jej. Náhli sa na druhú stranu izby. Porcia za ním.
,,Tým práve posledná by padla bašta,
už dravú šelmu nik by nezhatal.
Než mal by uzrieť súmrak republiky,
dal Catō radšej prednosť nebytiu.
Však nie tak ja! Keď z domu nevyjdeš,
nuž nevieš, nevidíš, no deje sa
tu hneď za plotom tvojej záhrady.
Vedz, jak prétorský úrad na námestí,
tak východné hradby počmáral dav
a zhanobil ľud meno Iūniov
a mojich predkov dovoláva sa,“ Brūtus stojí pred bustou svojho predka Lucia Iūnia, prvého Brūta. [7] Prehovára k nemu :
,,No tí tu nie sú, zostal som len ja,
ja Mārcus Brūtus. Azda môžem sa
nečinne teraz prizerať, jak Caesar
rozpustí senát dnes, republiku
zavrhne zajtra, aby konečne
sám vládol ako kráľ a svojvoľne,
ba velebený ako boh? Tu konať
je treba, nestratiť už ani deň!“
PORCIA: (vydesí sa, vzrušene, veľký nepokoj) ,,Tak predsa len, ja som to tušila!
,,Ó, bohovia, už to viac neznesiem,“ opäť ho chytí za rameno, chce aby sa obrátil :
,,Rezala som sa, aby si mi veril!
Musíš mi veriť!“ - /Plūtarchos/
BRŪTUS: (obráti sa k nej, hovorí odhodlane)
- ,,Nedbám teda. Čuj,
čo sužuje nás, ti vyjavím, to,
i k čomu čoskoro sa schyľuje.
Však prisahaj, že zamlčíš to,
je inak všetko stratené.“
~ (5) ~
[1] Rímsky rok sa začínal v Marci a končil vo Februári, o čom svedčia aj názvy niektorých mesiacov : September (gen. -mbrī) - siedmy mesiac, Octōber - ôsmy, Nōvember - deviaty, December - desiaty.
[2] Porcia, dcéra Catōna Utického, pochádzala zo starej republikánskej rodiny. Už v dievčenskom veku kontrastuje jej melancholická introvertná povaha so sklonom k pátosu a prežívaniu hlbokého vnútorného afektu. Prejavuje záujem o grécku filozofiu a pod vplyvom svojho otca osvojí si základné náhľady, vychádzajúce z rozsiahleho diela Aristotela a Platōna (tu tiež iste poznala zväzok IV. “Dē animā” z jeho monografie o republike). Na Cypre, kde bol v tom čase jej otec miestodržiteľom, stretáva sa prvýkrát s Mārcom Iūniom Brūtom, synom Brūta zavraždeného za Sullu. Catō si čoskoro všimne šľachetnosť a svedomitý prístup mladého aristokrata a oceňuje jeho republikánske presvedčenie. O niekoľko rokov sa Brūtus vracia do Ríma ako zaslúžilý občan a uznávaný prívrženec republikánskeho klanu, aby prevzal prétorský úrad a Catō mu svoju dcéru dáva za ženu.
[3] Kalendy, lat. Kalendae (gen. -ārum) - prvý deň v mesiaci, Nóny lat. Nōnae (gen. -ārum) - siedmy deň v Marci, Máji, Júli a Októbri, v ostatných mesiacoch piaty deň. Ídy lat. Īdūs (gen. -uum) trinásty deň v Marci, Máji, Júli a Októbri, v ostatných mesiacoch pätnásty deň.
[4] PORCIA: ,,so sebou mal si, viem. Dávaj si pozor!“ - prízvuk v slove „dávaj“ je tu na druhej slabike. Umocňuje sa tak výhražný tón prednesu a zároveň sa dodržiava metrum.
[5] ,,Raz, dva, raz, dva, ..!“
[6] Mārcus Porcius Catō Uticēnsis (95p.n.l. - 46p.n.l.) Rímsky štátnik, republikán a stoik. Pravnuk Catōna Censōria. Vystupoval v občianskej vojne na strane Gnaea Pompeia Magna. Keď Caesar vo vojne zvíťazil a vylodil sa v Afrike, Catō ho odmietol nasledovať a v meste Utica spáchal samovraždu.
[7] Lucius Iūnius Brūtus - v aristokratických kruhoch sa verilo, že Mārcus Brūtus je potomok legendárneho prvého Brūta, ktorý v roku 510 p.n.l. vyhnal z Ríma posledného etruského kráľa z dynastie Tarquiniov, založil republiku a stal sa prvým konzulom.
Komentáre