EXPOZÍCIA (expositiō, gen. -ōnis) Načrtne okolnosti, ktoré vlastnému dramatickému deju predchádzajú a nastolí základnú jednotu miesta. Scéna I ./ I. odohráva sa v neskorý večer sviatku Luperkálii (Lupercālia, gen. -ōrum).
KOLÍZIA (collīsiō, gen. -ōnis) Dej sa presunie o niekoľko dní dopredu. V druhom výstupe Brūtus deklamuje svoj postoj k Caesarovi (Brūtus in Caesarem). Kolíše medzi náklonnosťou k vodcovskej osobnosti a láskou k republike a tradičným hodnotám. Rímska rodová šľachta, ku ktorej Brūtus patrí, v ňom ako v potomkovi zakladateľa republiky vidí zosobnenie republikánskej idei pluralizmu a vlády aristokracie (αριστοκράτια, gen. -άς), podnecuje v ňom zodpovednosť a nabáda ho k činu. Na soche zakladateľa objavujú sa nápisy ako : ,,Vīverēs“ - Kiež by si žil, ,,Vīvat Brūtus in aeternam!“ - Nech žije Brūtus naveky. Na mestských hradbách obracajú sa na skutočného Brūta : ,,Dormīsne Brūte?!“ - Brūte, ty spíš?! a ,, Haud es Brūtus!“ - Ty nie si Brūtus. /Plūtarchos/
Brūtova manželka, dcéra iného popredného republikána - Catōna Utického, cíti pohnutie, v ktorom sa Brūtus zmieta a v strachu, že by mohol nasledovať osudy jej otca, odhovára ho. Nakoniec Brūtus vyzradí Porcii plán sprisahania.
Kontrastne je postavený pragmatický, objektívny úsudok Cicerōnov v I. / III., kde pred sprisahancami vedenými Cassiom triezvo konštatuje okolnosti súčasné a predvída budúce (Cicerō contrā Cassium).
Hoci sa Cassius a senátori na javisku s Brūtom nestretnú, ich účasť na komplote a vzájomné prepojenie možno ľahko tušiť. Cassius dokonca niekoľkokrát Brūta parafrázuje.
Cicerōnova reč, ktorá zavŕši tretí výstup (Cicerō dē rē publicā), je estetickým vrcholom prvého dejstva.
KRÍZA (κρίσις, gen. -εως) Krízou je Brūtova reč ku Calpurnii v dome Caesarovom (Brūtus ad Calpurniam). Na scéne senátori (senātor, gen. -ōris) Mārcus Iūnius Brūtus, Pūblius Servilius Casca a Caesarova manželka.
Brūtus stále váha. Ozýva sa v ňom svedomie a prichádza ku Calpurnii. Využije chvíľu samoty s ňou a vystríha ju pred nebezpečenstvom. Ona sa mu však zdráha uveriť. Brūtus je zúfalý. Naznačí, že zášť a vzdor voči Caesarovi vzmáhajú sa priamo v senáte, ale ona ho nepochopí. Uzavrie sa, nechce ho počúvať. Brūtus upadá do letargickej apatie.
PERIPETIA (περιπήτεια, gen. -έιας) K dvojici pristúpi Casca. Keď sa Brūtus opäť preberie, je rozhodnutý. Metrum prejde v trochejský oktosylab. Replika, ktorú si vymení Brūtus s Cascom je signálom premietnutia krízy do peripetie. Od toho momentu smeruje dej drámy k záverečnému rozuzleniu.
KATASTROFA (καταστρώφη, gen. -ης) Vstupu do katastrofy predchádza scéna II. / II., v ktorej sa Caesar, v rozpore s obrazom, ktorý o ňom predtým vytvorili Cassius s Brūtom, ukáže ako tragická postava. Vo výstupe na večeri v dome Lepidovom predpovedá svoj skon. Štylizácia repliky je klimax (κλίμαξ, gen. -κος), Lepidov doslov v závere výstupu je fátum (fātum, gen. -ī).
Caesarov motív je celkom implicitný. Pevný, v zámere svojom stály, na rozdiel od váhavého Brūta, prirovnáva sa na nebi k polárke. Keď v reči k svojim prívržencom anticipoval vlastnú smrť, pred odporcami predpovedá svoju apoteózu (αποθεώσις, gen. -εως) (Caesar contrā senātōrēs).
Dramatické napätie v závere opäť vzrastá, keď sprisahanci pod zámienkou vykročia k Caesarovi. Naliehajú na neho. Za ich prosbami je snaha pokoriť ho pred senátom (senātus, gen. -ūs). On však nezľaví a odmietne. Senátori sa vrhnú naňho a Brūtus ho zabije.
Dramatické napätie sa uvoľní. Caesarova úkladná vražda je tragickým vyriešením konfliktu a vyústením jednoty deja. Záverečný výjav, kde Caesar padne pri Pompejovej soche je reminiscenciou (fr.) na I. / II. a zavŕšením jednoty miesta. Katarziou (κάταρσις, gen. - εως) je epilóg (επιλώγος, gen. -ου), v ktorom dej drámy doznieva v historických súvislostiach.
C. Iūlius CAESAR - diktátor, rímsky konzul roku 719 (44 p.n.l.)
Caesarovi prívrženci
Mārcus ANTŌNIUS - druhý konzul roku 719
M. Aemilius LEPIDUS - Caesarov veliteľ jazdy
L. Aurelius COTTA - vodca frakcie v senáte, ktorá usiluje o nastolenie monarchie
Prívrženci republiky
M. Iūnius BRŪTUS
C. CASSIUS Longinus
P. Servilius CASCA
L. Metillius CIMBER
TREBŌNIUS
DECIMUS Albinus
Ostatní sprisahanci - senátori
Popilius LAENĀS - senátor, tribún po Caesarovej smrti
M. Tullius CICERŌ - advokát a prokurátor, bývalý rímsky konzul
VĀTĒS - kňaz, haruspex
CALPURNIA Pisōnis - manželka Caesarova
PORCIA Catōnis - dcéra Catōna Utického, manželka Brūtova
Senátori - ostatní senátori, kvestori
Otroci - služobníctvo v dome Caesarovom a sluhovia Brūta a Cascu
Kňazi - Martovi kňazi
Sprievod - liktori, vojaci, osobná stráž, občania, deti, otroci
~ (2) ~
Komentáre