V predvečer Íd stoluje Caesar so svojou suitou vo vile veliteľa jazdy M. Aemilia Lepida. Za vrchstolom sedí Lepidus, na druhej strane Caesar, vedľa neho Mārcus Antōnius.
L. Aurelius Cotta vstáva s pohárom v ruke :
,,Povstaňte priatelia a čaše nahor,
slávnostný prípitok mi dovoľte
predniesť tu Caesarovi na počesť. (vstanú)
V prastarej veštbe tak sa povedá,
že iba toten Partské kráľovstvo
pokorí, ktorý sám jest kráľom.“-
VŠETCI: - ,,Prōsit!“ (pripíjajú a sadnú si, Lepidus zostane stáť) [18]
LEPIDUS: ,,Šestnásť légii už sa vydalo
do Macedónie a dorazia
tam koncom mesiaca.“ -
ANTŌNIUS: - ,,S tak veľkou silou,
čo nemenej než šesťdesiatpäť stoviek
počíta každá z nich ...“ -
LEPIDUS: - ,,A desaťtisíc
je mužov jazdy k tomu!“ -
ANTŌNIUS: - ,,Áno, tak.
Jak železný keď do dreva tne klin,
tak vtrhne naše vojsko do Partie.
Sťa popol vo vetre sa rozletia
Peržania, keď Rím dúchne na východ.“
LEPIDUS: (odtrhne si pohár od úst)
,,Glg. Tak jest, tak jest!“ -
CAESAR: (sucho) - ,,Možno dúfať len,
že ťaženie sa nepredĺži príliš
a naše straty veľmi nevzrastú.“
LEPIDUS: (dôrazne) ,,Smrť v boji lósom muža vo vojne.
Však s víťazstvom pre neho, hrdinný skon,
je nesmrteľná sláva obeliskom.“
Chcem padnúť v boji, vravím vám!“ -
ANTŌNIUS: (pridá sa) - ,,Zas ja
chcem kvôli žene zahynúť.“ -
LEPIDUS: (lol, k Antōniovi) - ,,Rec ktorej,
smiem vedieť, jest tu v Ríme taká snáď,
čo mrel bys’ pre ňu, a či na Níle
sa prechádza?“ Lepidus a Cotta sa uškŕňajú. Antōnius sleduje Caesara. Ten hľadiac na dno pohára je zjavne myšlienkami inde. Nepočúva.
LEPIDUS: (všimne si, že Mārcus Antōnius sa díva na Caesara)
,,.. he he he, a ty, Cāie?“ -
CAESAR: (precitne) -,,Beda mu,
kto vopred hoc’ zná ono miesto kde,
mu vyhnúť nechce, stranou nepôjde,
kto vopred hodinu zná svojej smrti,
lež nezastaví sa včas, nie, k nej letí,
kto vopred pozná tváre svojich vrahov,
a predsa nezabráni im. Ja vravím :
nech ráno každého dňa životom
je novým, nocou nečakaná smrť.“ [18]
LEPIDUS: (velebne) Ō Plutō, ktorý bdieš nad temnotou,
jak Luna nad tou nočnou oblohou,
jest večnosť tvojím tichým príbytkom,
v ňom každý z ľudí napokon je hosťom.
Jak pramene, čo kdesi vyvierajú,
krajinu brázdia po dolinách, ryjú
priekopy, obchádzajú pohoria
a lesy zväčšujúc sa jednostaj,
až konečne sa v mori vylejú.
Jak cesty ktoré vedú do Ríma,
životy mužov schádzajú sa v smrti.
Carpite diem, ēste, bibite,
haec diēs ultima diērum esset.“ [19]
Pripíjajú.
[18] VŠETCI: ,,Nazdravie!“ (doslova : Nech je v prospech)
[19] Podľa Appiāna a Plūtarcha Caesar v predvečer mārcových Íd nocoval u svojho veliteľa bojovej jazdy M. Aemilia Lepida. Keď sa muži pred blížiacim sa ťažením proti Partom zhovárali o najpríhodnejšom spôsobe smrti, Caesar sa zmienil o tom, že radšej by dožil každý deň do noci s vedomím, že ktorýkoľvek môže byť posledný, než by mal poznať svoj osud a každým dňom sledovať, ako sa približuje.
[20] LEPIDUS: ,,Priatelia, jedzte, pite, užívajte,
akoby dnes bol z dní už posledný.“
Komentáre